reklama

Len taký obyčajný príbeh

Nik nezistí ako sa tam dostala. Nik netuší ako dlho spala zabudnutá a stratená. Možno vyhodená na smetisko, namiesto, kde končia nepotrebné veci. Postupom času, ju zánašal čas. Najskôr prach, špina. Postupne sa začala obaľovať a čoraz viac vtláčať do matky zeme. A stále hlbšie a hlbšie. Až nakoniec skončila hlboko, hlboko v jej tele a čakala na svojho vysloboditeľa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako šípková ruženka spala roky, možno desiatky rokov, možno storočie. Jej duša stále žila, ale telo sa pomaly rozpadalo. Neodvratné chemické procesy v nej odštartovali kolotoč, ktorý bol nezvratný.

Chradla, šúverila sa, a matka zem a otec čas si z nej začali po kúskoch odhrýzať. 

Najskôr iba oblízali, ako na ochutnávku a zachutila im.

Ako prvé padlo za obeť drevo. Práchnivelo, strácalo sa v ničote času, až zmizlo úplne. Jeho miesto nahradila zem.

Veď prach si a v prach sa obrátiš.

Po ňom prišli na rad aj pevnejšie časti jej kedysi krásnej schránky na ktorú bola taká pyšná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zub času nemilosrdne vrýval svoje znaky aj do najpevnejších časti, do tých o ktorých si myslela, že sú nezničiteľné.

Namiesto jej krásneho plášťa ju otec čas zaodel do tvrdej šupinatej korózie, ktorú nanášal do stále hrubších a hrubších vrstiev.

Už jej nebola zima, ale jej srdce zvieral chlad smrti.

Stala sa domovom hmyzu, ktorý si v nej našiel svoje útočisko pred nepriateľmi, dážďovky chodili pravidelne na návštevy a z času na čas k nej zablúdila aj malá myška, ktorá si budovala novú únikovú chodbu.

Leto, zima sa pravidelne striedali, ako už milióny rokov a z nej zostala iba úbohá vyschnutá kostra, pevne obalená zvyškami jej rozožratých časti. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zistila, že už nemá silu vzdorovať a uvedomila si, že sa stáva súčasťou hviezdneho prachu.

Hore na svete sa striedali generácie ale ona stále žila..,. Prežívala.

A stále viac bola v vtláčaná do zeme.

Každoročná orba, ktorá prevracala zem naruby, sa jej nijako netýkala, bola hlboko... až príliš.

Až raz....

Silný stroj rozochvel zem, ktorá zastonala a rozhodla sa pod jeho silou vydať svoje malé tajomstvo. Veľký pluh zašiel príliš hlboko a vyvrhol ju na svetlo. Tá žiara sveta ju oslepila. A začala dúfať.

Jeden z ľudí si ju všimol. Všimol si niečo nezvyčajné, čo vyzeralo ako kus mokrej špinavej hliny s kedysi ostrými hranami. Vzal ju domov a očistil od najhrubšej špiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola už rozpadnutá, na tri časti... Kus z nej chýbal.. Stratil sa v nebytí.

Otec čas nebol príliš láskavý, ale človek si povedal, že je krásna v tej svojej úbohosti a rozhodol sa, že ju vyslobodí od jej hrdzavého plášťa a dá je niekdajší lesk.

Ale ako tu u ľudí býva, to čo si povedia, málokedy dovedú do konca.

Ten človek bol dobrý, ale v jeho živote boli prednejšie veci, ako starať sa o jej osud.

A tak znovu sedela tridsať rokov na poličke v garáži a dívala sa ako plynie čas.

Ten si nakoniec vzal aj dobrého človeka. Vzala si ho zem. Tá istá z ktorej vyslobodil JU.

Veď prach si a na prach sa obrátiš.

Jedného dňa si ju vzal z poličky syn dobrého človeka. Poobzeral si ju a pomyslel si, žeby to mohol skúsiť. Omladiť jej telo a vrátiť mu dávno stratenú krásu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak si ju vzal zo sebou.

Plný elánu ju začal čistiť a plánovať ako jej dodať šmrnc a premýšľať ako nahradí stratené a rozpadnuté kúsky.

Lenže ako sa u ľudí stáva, prišli problémy, starosti a ona znovu skončila na poličke.

Po dvoch rokoch si ju syn dobrého človeka opäť všimol a povedal si...

Musím to dokázať...a dal sa do práce. Pracoval celý deň, až do večera. Myslela si že to už nikdy neskončí. Bolelo ju to, pálilo a rezalo, ale ako sa postupne zbavovala svojho starého ja, začalo sa jej ľahšie dýchať.

Ako posledné prišlo na rad drevo. Videla ako sa s ním človek trápi, ale už sa nevedela dočkať, kedy jej tú korunu nasadí. Prvé odišlo do večnosti a ako posledné sa vrátilo. Ako zlatý klinec programu. A ona sa cítila ako hviezda. Točil sa s ňou celý svet. Bola znásilnená, zadupaná do zeme a pochovaná za živa ale opäť je tu.

Na svete je krásne a ona skončila na mieste, ktoré jej dávno patrilo. V obývačke syna dobrého človeka, na čestnom mieste jeho nového krbu. Teraz dúfa že prežije ďalšie desiatky a desiatky rokov a keďže vie čítať ľuďom myšlienky, vidí aj do hlavy svojho nového pána.

Vždy keď pozrie na ŇU vidí, ako sa mu krúti v hlave jedna stále a stále tá istá....

Na tvoju pamiatku OTEC...

Maros Kis

Maros Kis

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som manžel, otec dvoch chalanov, amatérsky muzikant a SZČO. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu