Strach vo Ficových očiach

Autor: Maros Kis | 29.3.2014 o 6:00 | (upravené 29.3.2014 o 21:59) Karma článku: 20,36 | Prečítané:  6800x

Neodpustím, si tento posledný predvolebný blog. Je ráno, 29.3. 2014 - deň prezidentských volieb. Nemôžem prestať myslieť na muža, ktorého si pamätám ako sebavedomého, v debatách s odporcami až arogantného, aktuálneho premiéra, momentálne zahladeného na prezidentské kreslo, s množstvom prezýviek a často nazývaného aj malý Mečiar.   Posledné dva týždne, po svojom Pyrrhovom víťazstve sme ho mohli často vidieť okrem billboardov v maďarskom jazyku a masových oslavách MDŽ, hlavne v televíznych debatách s protikandidátom. Jeho vystupovanie bolo zvyčajne rovnaké ako predtým, ostré, jedovaté, plné osočovania a okydávania protivníka bez štipky argumentov, ale pozorný divák si nemohol nevšimnúť jednu zmenu. Jeho oči už neboli oči sebavedomého politika. Boli to oči nervózneho človeka a bolo v nich ešte niečo iné... Bol v nich strach.

Strach nie je nič iné než bežný psychologický jav, a pozná ho každý z nás. Strach, to je záporný pocit, ktorý umožňuje nárast frustrácie. Z toho vyplýva pocit, že dotyčná osoba, ak hovoríme o človeku, predpokladá neúspech v istej činnosti. Strach motivuje konanie človeka, do takej miery, že hľadá únik z telesnej alebo psychickej situácie, ktorá ho ohrozuje.

Zjednodušene povedané, strach je silný zážitok prežívaného nebezpečenstva.

Povedal by som, že strach je fenomén s ktorým tento muž neprichádza do styku často. Aspoň som si to doteraz nevšimol. Čo sa to teda deje s našim najmocnejším mužom ? Hrozí mu vari nejaká nebezpečná situácia, respektive preživa práve teraz niečo strašné ?

Zdá sa, že áno. A ja si nemôžem odpustiť, drobný záchvev radosti a spokojnosti. Vraví sa že škodoradosť je najväčšia radosť. Môj pocit hanby je príliš slabý a táto úchylka momentálne vyhráva.

Náš premiér sa bojí... Nášmu premiérovi začína tiecť do topánok a aj keď to zatiaľ nevyzerá na povodeň, začina prestupovať z nohy na nohu a hľadá niečo, čoho by sa mohol zachytiť. Nervóznymi očami preskakuje z miesta na miesto a hľadá oporu.

Sranda je v tom, že strach mu naháňa nejaký neznámy človek, vraj člen akejsi sekty, neobyčajne obyčajný človek, ktorého by možno inokedy porazilo aj vrece zemiakov. A tento človek, nezašpinený politikou, úspešný podnikatel, a zakladatel charitatívnej organizácie si trúfol kandidovať na prezidenta a narušiť mu, dosiaľ tak úspešnú cestu do domčeka na Župnom námestí.

Príčina premiérovho strachu tkvie v tom, že tam hore, v horných vrstvách , kde sa posledné roky pohybuje mimo akejkolvek reality, si nevšimol, že ľudia tu dolu sa zmenili.

Stále mu zostalo dosť tých, čo fanaticky a bez otázok urobia to čo im káže. Ale stádočko už nie je také ako predtým. Stádočko je nepokojné, ozýva sa, dupoce a dáva najavo, že už má dojenia plné zuby, ozýva sa, že nestačí len brať, ale treba aj dávať. Ozýva sa, že treba vymeniť pastiera.

Preto pán premiér, ja viem a súcitím s vami, že to nemáte ľahké a neodpustil by som si, keby som k vašim premiérskym starostiam nabalil aj prezidentské.

Viem aj to že strach nie je príjemný a že je trpký.

 

A preto Vám to rád trošku osladím.... idem voliť, ale nie VÁS !!!

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Extrémizmus neprišiel s Kotlebom. Ani s ním neodíde

Ak chceme systém naozaj ochrániť, nečakajme, že to za nás vybaví Najvyšší súd.

ŽENA

Sex s robotom: Môžu napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice.


Už ste čítali?