Zážitky hokejového fanúšika, alebo lesk a bieda Nitrianskeho hokeja

Autor: Maros Kis | 1.4.2015 o 6:37 | (upravené 5.6.2015 o 11:56) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  2807x

Načo otáľať. Poviem to na rovinu. Zachutil mi hokej. Nie hokej v ktorom vystupujem ako hráč, ani ten gaučový pri ktorom sedíte pri telke a tlačíte čipsy. Zachutil mi ten ozajstný, fanúšikovský, štadiónový. Zachutil mi hokej, malý,

Narodil som sa v Nitre. Celý svoj doterajší život som prežil v jej okolí a tak niet divu, že za svoj materský klub považujem Nitrianskych Corgoňov. Nie som žiadny fanatik, čo sa týka športu, ale hokej mám rád. Tak obyčajne, ľudsky a bez pretvárky. S hokejom zažijete kopec zábavy a srandy. A ešte niečo. Na hokejovom štadióne sa dejú také neuveriteľné veci, že je o nich hodné napísať napríklad aj blog.

Moja prvá návšteva hokejovej haly v Nitre ma nadchla a zároveň znepokojila. Spolu s lístkami, ktoré som žmolil v ruke, nevediac čo ma čaká , som sa pohyboval masou ľudských tiel. V radostnom očakávaní nádhery športovej arény, v ktorej obrnení gladiátori bojujú, muž proti mužovi a oháňajú sa pritom svojimi zahnutými zbraňami som zostal v úžase nad tým čo som videl. Nie, nie najskôr zacítil.

S M R A D .

Zápach ako vyšitý z filmu o hnijúcich zombíkoch. Miesto hokejistov sa tu medzi sebou bili rôzne vôňe a pachy. Dlhoročná špina tlejúca a hnijúca na schodoch a chodbách, zápach toaliet, tisícov ľudí a množstvo iných neidentifikovateľných aróm mi podráždilo moje čuchové kanáliky a mal som chuť sa otočiť na päte a prášiť odkiaľ som prišiel. Ale neurobil som to a možno je to aj dobre. Veď o čom by som teraz písal. Keď sa moje zmysli ako tak zmierili s tým čo cítili, rozhodol som sa urobiť ďalší krok do neznáma.

Aréna, obdĺžnikové koloseum obkľúčené lavicami a hučiacim davom. Paráda. Moje nervy začali tichúčko, sladko vibrovať a začal som si svoje miesto. Preventívne som si kúpil lístky na sedenie, pretože moje 42 ročné kolená veľmi divoko strečkujú pri dlhšom státí na jednom mieste. Neskôr, keď som sa stal pravidelným divákom som zistil, že ani sediaci diváci nemajú až tak na ružiach ustlané. Stalo sa totiž, že som sa neraz prilepil na sedadlo, poliate neznámou sladkou tekutinou. Nie bohviečo, ale existuje na to protiliek. Podsedák. Ten sa stal neoddelitelnou súčasťou mojich neskorších návštev. Podsedák má ešte jednu výhodu. Chlad zo studenej lavice, akoby z vás priam vyťahoval, vaše šťavy a tekutiny a nezostáva vám nič iné len často a častejšie navštevovať oné kabínky.

Apropo TOALETY....

Tento vznešený názov si absolútne nezaslúžia. Bez  "príkras" musím povedať, že sú to čisté hajzle.. Zase omyl. Špinavé hnusné hajzle. Ich luxus zažije každý jedinec a smelo poviem, že nie raz. Nadmerná konzumácia piva, kofoly, čaju , kávy a podobných požitkov totiž spôsobuje, totálny záchodový kolaps. Hlavne cez prestávku, keď musíte čakať aj päť – desať minút pokiaľ príde rad na vás. Štvoro hajzlíkov pre chlapov a štvoro pre dámy. Striedate sa jeden po druhom a aj keď sú v každom štyri pisoáre a štyri záchody majú čo robiť aby obslúžili tisíce návštevníkov.

Raz som dokonca videl, ako si jeden mládenček uľavoval v rohu umývarky priamo na zem. Keď musíš tak musíš, aj keď v jeho prípade bol evidentne hlavným vinníkom alkohol. Aby totiž dokázal vôbec stáť, opieral sa hlavou o roh steny, pretože rukami sa opierať nemohol. Čosi v nich totiž držal.

Ďalším hokejovým zážitkom je prechod po chodbách. Po prvej tretine je to ešte relatívne v pohode ale po druhej je chôdza povedľa bufetov a stánkov extrémna. Odhadujem, že desiatky litrov tekutín všetkého druhu končia na zemi a človek si uvedomí, že každý krok je čvachtavejší a čvachtavejší. Nakoniec je podlaha ako z lepidla a jedinec sa musí strachovať, že keď zostane dlhšiu dobu stáť na jednom mieste, tak sa viac nepohne. To, že máte na topánkach nalepené šupky z tekvicových zrniek, je len vedľajší efekt tohoto ďalšieho nešváru. Milióny šupiek skončia počas zápasu na zemi a podlaha po zápase silne pripomína podlahu v chlieve. Čo je horšie, z času na čas vám padajú šupky priamo na hlavu, alebo nebodaj do kapucne, pretože, niektorí jedinci nad vami zjavne nevedia ovládať svoje konanie.

Och aby som nezabudol, v tejto záležitosti ešte jedna vec.

Rád by som poprosil návštevníkov, aby si z času na čas vymenili slipy poprípade trenírky. Alebo sa aspoň osprchovali. Nie je totiž nič príjemné, ak sedíte v poslednom rade a za vami už sú len stojaci ľudia, ktorí majú intímne partie vo výške vašej hlavy a navyše tak blízko, že priamo cítite ich nevábnu telesnú arómu. Verte, že mi to silno znepríjemňuje život a hlboko narušuje moje citové prežívanie zápasu. Verte, že pri tomto všetkom vám nadávky na hráčov a skurv. ligu prídu iba ako malé nedorozumenia. Ale aby som nebol len negatívny.

Hokej je nádherná hra a naši chlapci sú super... Aj keď skončili pred bránami finále. Nevadí, povieme si aj keď vadí. Priazeň a možno láska, k tomuto športu vás naučí čakať na lístky aj dve hodiny v rade, vo vetre a daždi, naučí vás prejavovať svoje emócie, v tom zmysle, že ak ste v prvej tretine mĺkvy ako ryba, v tej poslednej už temperamentne vykrikujete na rozhodcov a jačite, pri najmenšom pokuse faulovať vášho hráča. Naučí vás znášať pokriky a skandovanie, aj to úbohe, v ktorom hlavnú vetvu tvoria opĺzlosti. Kvôli tomu som ešte nezobral na hokej svojho sedemročného syna.

Je to skvelý pocit fandiť a byť akoby prepojený s ostatnými do jedného veľkého organizmu, ktorý cíti a prejavuje sa ako jedno telo. Je skvelé mať na krku šál a mávať s ním po strelení gólu ako o dušu. Je skvelé zo srdca si zaspievať nitriansku hokejovú hymnu pred zápasom v obrovskom chorále. Priznávam, mám vtedy zimomriavky.

Je nádherné cítiť víťazstvo a trpieť pri prehrách. Nič toto vám nedokáže dať telka. Žiadnu atmosféru ani vôňu kuracieho kebabu, od ktorého ma v noci riadne prehnalo. Ale povedzme si otvorene. Patrí to k tomu.

 

Moje posledné slová, budú namierené voči majiteľom a správcom HK.

Pán Plandora a spol. Rád by som Vám dal do pozornosti tieto moje slová a bol by som rád, keby ste sa nad nimi aspoň zamysleli. Môj blog odzrkadľuje lesk, slávu, ale aj biedu Nitrianskeho hokeja a hlavne štadióna. Myslím, že by bolo veľmi vhodné aspoň uvažovať o riešení, tejto povedal by som havarijnej situácie nášho hokejového stánku. Neuspokoja ma reči o nedostatku peňazí, pretože, kde je vôľa, tam sa nájde aj cesta.

Ďakujem našim hráčom za peknú sezónu a verím, že tá nasledujúca bude ešte lepšia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?