Trampoty s prváčikom

Autor: Maros Kis | 4.9.2014 o 14:48 | (upravené 4.9.2014 o 17:41) Karma článku: 8,49 | Prečítané:  1117x

Dnes ma postretlo veľké šťastie. Po xxx rokoch, ( nechce sa mi to rátať ) som sa ocitol opäť v prvej triede našej základnej školy. Strávil som jednu vyučovaciu hodinu sediac na maličkej stoličke, tam úplne vzadu za prváčikmi a sledoval som dianie okolo seba. Môj počiatočný stres z tejto nezvyklej situácie, vystriedalo pobavenie, neskôr obdiv až to všetko zavŕšil napokon úžas...  

Pravdupovediac do tejto šľamastiky ma dostal môj synáčik – prváčik, ktorého sme dali po dlhšom váhaní a strachovaní, že čo a ako, za školáka. Po dlhej chorobe a takmer 18 mesiacoch mimo kolektívu ( ak nerátam kolektív lekárov a zdravotných sestier ) sme ho hodili priamo do víru školského života.

Nevraviac o tom, že posledný škôlkársky rok mu chýba ako soľ a svojich bývalých spolužiakov nepozná.

Ale už je tam. Prvý školský deň prebehol úplne pokojne, radosť pozerať, len to počasie...

Škola sa páčila a zdalo sa, že všetko je na dobrej ceste. Ani druhý školský deň nezačal zle, ak si odmyslím jeho raňajšie strečkovanie, ktorým mi dal najavo, že si tú svoju školu môžem strčiť... Ale keďže viem ako na neho, ( a moja manželka to rada využíva ) dal si povedať a nakoniec všetko dopadlo na jednotu, Odprevadil som ho do školy, kde už deti čakala pani učiteľka a pá pá...

Pozrel na mňa, trochu preglgol a v jeho očiach som zazrel paniku, ale bol taký chlap, že ju potlačil (  za to ho obdivujem ) a odišiel v ústrety neznámemu.

Po škole vysmiaty ako slniečko,skackal ako srnka celú cestu domov a švitoril ako lastovička... Ufff to je dobre... ide to.

Lenže prišiel tretí deň, ten je vraj kritický... a aj bol.

Ráno povinné lamentácie, že prečo zasa do školy a pod. Tentoraz som bol prinútený naňho použiť o stupeň silnejšiu metódu prehovárania premiešanú s výčitkami. Po zvýšení hlasu kapituloval a zdalo sa že najhoršie máme za sebou.

Omyl... Keď som prišiel do školy, držiac ho za ruku a ktorej sa nechcel nijako pustiť, som zistil, že sme zabudli doma vrecko s prezuvkami. Nebývame ďaleko od školy, trénovanému jedincovi by stačilo 5 minút na cestu tam a späť a tak som bleskovo dal návrh... Počkaj tu s pani učiteľkou a ja odbehnem domov pre prezuvky.. Tento môj návrh kategoricky odmietol. Odmietol aj podávanú ruku učiteľky a neochvejne tvrdil, že pôjde domov so mnou.

Po krátkej výmene názorov som pristal a dali sme si čelom vzad. Čo vám poviem.. pálili sme domov ako o dušu. Pri obecnom úrade už nevládal a tak som ho posadil na lavičku a ťahal som odtiaľ už len sám... Stačil som už iba zachytiť výčitku : " čo ak ma niekto ukradne..... "

Neukradol ho našťastie nik a po ceste naspäť do školy som mu ešte dohováral, aby nebol tvrdohlavý. No vysvetlite tvrdohlavému aby nebol tvrdohlavý :) .

Deti s učiteľkou v škole a tak som vstúpil spolu s ním na miesto, ktoré je pre rodičov čerstvých prvákov TABU – do vnútra školy, na chodbu.

Teraz už viem, že to bola chyba, ale v tom momente sa inak nedalo.

Pri jeho triede sme sa prezuli, vyzliekli vetrovku... a ahoj Riško ja už idem..

Panebože panikááááááááááá. Ale do triedy vošiel a ja som zamával. Dvere sa zatvorili a ja s ľahkým srdcom som vykročil.... prááásk. Dvere dokorán a môj prváčik ma so slzami v očiach pevne chytil okolo nôh, rozhodnutý radšej byť za strachopuda ako za školáka.

Pani učiteľka nás nechala na chodbe a ja som začal dohovárať jeho vystresovaným očiam plávajúcich v oceáne slz. Nepomohlo... Nepomohol ani zvýšený hlas ani prisľúbenie nového lega... Toto som fakt nečakal.

Po ďalšom otvorení dverí nás pani učiteľka pozvala dnu.. Oboch...

Dostal som malú stoličku hneď za poslednou lavicou a hodina mohla začať.

Riško ma prvých desať minút neustále kontroloval, či som sa náhodou neodmiestnil, ale asi zbadal, že je to nemožné bez toho aby o tom nevedel a tak sa upokojil.

To čo som potom zažíval bolo neskutočné...

Prestavte si malých človiečikov, ktorých učia sa na začiatku hodiny postaviť pri lavicu. Každé je trochu vyjavené a zmätené novými pravidlami. Nacvičovanie hlásenia sa, žiadne vykrikovanie jedného cez druhého ako v škôlke. Kontrola zošitov, šlabikárov peračníkov...

Následná ukážka ako sa drží v ruke ceruzka, odhalenie ľavákov a následné rozsádzanie, aby sa ľaváci a praváci nebili lakťami.

Krútenie, vrtenie sa, prekrikovanie jedného cez druhého a nad tým trónila božská trpezlivosť učiteľky.

Vysvetľovanie, kde aké veci patria a aké nie a následné hlásenie sa jedného prváčika.... No prosím..

" Môžem sa napiť ??? "...

Poctivo som si odsedel hodinu, sem tam som sa povzbudivo usmial na syna a cez prestávku som sa s ním, teraz už spokojným, dohodol, že ja už teda pôjdem.

Pristal a mne padol kameň zo srdca.. Ďakoval som Bohu školy a vytratil som sa rýchlejšie ako blesk, aby si to náhodou nerozmyslel.

Nie všetko bolo také komické. V podstate som nazrel za oponu školstva a to čo som tam našiel nebolo len veselé a príjemné. V tvárou v tvár som si uvedomil aké ťažké to majú učitelia, ale čo je ešte horšie a to musím povedať, že deti musia do školy priniesť okrem svojich vecí v aktovke aj také veci, ktoré sa bežne do školy nenosili. Aspoň za mojich čias nie...

Okrem iného pár kotúčov toaletného papiera... No ty koky... vedel som, že je školstvo na tom zle, ale až toľko ?

Musia si naozaj deti, dnes v 21 storočí a v našej socialisticko kapitalistickej krajine nosiť toaleťák, lebo škole na to nevystane ??? Kam sme sa to dopracovali ???

Ak to takto pôjde ďalej a pri súčasnej európsko-ruskej kríze sa to môže ľahko prihodiť, je veľmi pravdepodobné, že deti okrem toaleťáku si budú musieť každé ráno priniesť do školy aj tri polienka dreva.. Len na to aby v zime nepomrzli, keď dôjde plyn.

 

Ale to už som odbočil...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?