reklama

Veľkonočná nostalgia ( tradícia )

Tak trošku s nostalgiou spomínam na staré, dobré, veľkonočné časy. Na sviatky, ktoré sa tradične spájajú s polievačkou a šibačkou. Na časy, keď sme ako chlapci asi týždeň dopredu plánovali trasu, ktorou pôjdeme polievať dievčatá a chystali si zbrojný arzenál v podobe striekačiek, stláčacích umelých fliaš s dierkou, hrnčekov, či vedier. V našej dedine sa šibať nechodilo. Tešili sa všetci. Chalani aj baby. Áno, aj dievčatá ( veď čo už mali robiť ) sa zmierili s tým, že raz do roka ich čaká "studená sprcha" v podobe polievačov. Aj napriek všetkým tým rečiam okolo, by sa každej asi dotklo, keby ich polievači obišli. Proste k veľkonočnému pondelku patrila voda a korbáč. Možno sa mýlim, možno nie, ale zdá sa mi, že niečo sa zmenilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V posledných rokoch sa mi zdá a je to z roka na rok očividnejšie, že akosi nám šibačov a polievačov ubúda. Tak trošku to aj chápem. Časy sa zmenili, naša generácia vyrástla a tak ako všetko, aj naše zvyky prechádzajú akýmsi vývojom. Mládež má iné priority. My sme trochu lenivší, možno unavenejší ustavičným zhonom a využívame každú príležitosť ako si oddýchnuť.

Ale za mojej mladosti ( niežeby som bol už starý ) to bolo iné. Takmer dokonalé. Nechýbala naplánovaná taktika útoku na ženské obyvateľky domu, obsadenie všetkých núdzových východov a ukrytie inkriminovaných útočných predmetov. Všetko bolo také nenápadné, až to klalo oči. Baby sa bránili, utekali, zamykali, výskali a robili všetko možné a nemožné aby zostali suché. Sem tam mama spolužiačky mrkla smerom ku skrini, kde bola ukrytá dcéra a sem tam sa využila aj kúpelňa, ktorá priam lákala a poskytovala všetky prostriedky, tak potrebné na túto nekalú činnosť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A veru sem tam to schytal aj polievač, čo nie vždy zapasovalo do plánu, ale aspoň bola sranda.

Za polievačku alebo šibačku sme dostávali, čokoládové alebo ozajtné - maľované vajíčka, zajačikov, plátené vreckovky a peniažky. Dve koruny, päť, desať, dvadsať korún, ako kde. Pred tridsiatimi rokmi som si dokázal vypolievať aj dvesto až tristo korún, za deň, čo bol vtedy úžasný peniaz. Po jednom takomto zábere mi mama kúpila dlho očakávanú gitaru. Španielku za 320 korún.

Mal som za sebou jedenásť rokov, čokoládový úsmev a prvý splnený sen. Paráda na ktorú sa nezabúda.

Dnes, pri súčasnom kurze a hodnote peňazí, by pravdepodobne rodina ktorú navštívi veľa polievačov a šibačov skrachovala, alebo by sa minimálne ocitla v tiesňovej situácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dnešná doba nepraje ničomu, ani tradíciám a polievačka sa pomaly pre nás stáva trápnym zvykom. Čím viac sa otvárame virtuálnemu svetu, na ktorý vešiame všetko aj čo by sme nemuseli, tým viac sa zatvárame do našich domov. Keby niekto vymyslel spôsob ako chodiť polievať či šibať cez sociálne siete, tak by sa naše ulice vyludnili úplne. Samozrejme, ešte sa vždy nájde dosť takých, ktorým tento zvyk nezovšednel, ale oproti voľakedajším masovým presunom mužov a chlapcov je to už len slabý odvar.

Chalani, ako keby si nevedeli nájsť svoje miesto. Sú proste vychovávaní k tomu, že polievačka nie je fér. A majú pravdu. Nie je. Nežné pohlavie zasa aj napriek svojej emancipácii príliš zjemnelo, studená sprecha nie je INN. Na druhej strane musím uznať že smrad z x typov pomiešaných voňaviek nie je bohviečo. Nuž, nie všetko je dokonalé.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A dokonalý nie je ani dnešok. Prichádzajú k nám rôzne iné tradície, o ktorých sme kedysi ani nechyrovali...

Miesto novembrových dušičiek našim deťom od škôlky vtĺkajú do hlavy Halloween a s ním spojené strašidlá. V decembri už deťom nenosí darčeky Mikuláš a Ježiško ale Santa Claus so záprahom sobov. Vo februári nám natlačili Valentína, na ktorom nie je v podstate nič zlé, iba Vás núti hromadne a hlavne komerčne prejavovať lásku. Tú mimochodom môžeme prejaviť hocikedy. Bojím sa, že za pár rokov o šibačke a polievačke nebude nikto vedieť. Všetky deti totiž budú v záhrade zbierať čokoládové vajíčka, ktoré tam ukryl nezbedný zajko. Tak to totiž robia deti napríklad v Amerike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno naozaj netreba tie naše tradície dodržiavať do špiku kostí. Ale netreba na ne ani úplne zabúdať. Doba a vývoj sa dá ovplyvňovať len do určitej miery. Možno naše tradície nie sú dokonalé, možno sú až dokonca vyšinuté. Ale sú naše. Je to naše dedičstvo.

A je to hlavne naša kultúrna stopa, ktorú zanechavame v brázde dejín.

Maros Kis

Maros Kis

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som manžel, otec dvoch chalanov, amatérsky muzikant a SZČO. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu